Milí spoluobčania, vážení hostia

    srdečne Vás vítam na stránkach obce Slatina nad Bebravou. Slatina je po prvýkrát písomne doložená roku 1332. Už vtedy bola vyvinutou obcou, stál tu kostol a obec bola sídlom fary. Názov obce sa vyvíja takto: v roku 1389 - Slatyna, 1439 - Zlatzina, 1481 - Nagh Zlathyna ( Veľká Slatina), 1773-Veľká Slatina,v II. polovici 19. stor. - Nagyszlatina,2.októbra 1925 - Slatina nad Bebravou podľa názvu rieky Bebravy, ktorá tu preteká. Slatina patrila už v čase prvej písomnej zmienky v roku 1332 do Trenčianskej stolice. Bola súčasťou Bánovského slúžnovskeho okresu. V roku 1945 úplne zaniklo župné zriadenie, ktoré v rokoch 1927 - 38 nahradilo krajinské zriadenie. Všetky obce v slatinskej doline boli poddanskými obcami a tvorili súčasť majetku uhrovskeho hradného panstva. Kráľ Albrecht Habsburský, vlastník uhrovského hradu, zmenšil uhrovské panstvo o dediny Slatinu, Krásnu Ves, Kšinnú a Miezgovce. V roku 1439 si pričlenili k beckovskemu panstvu Bánjfiovci. V rokli 1520 kráľovská rada nariadila Nitrianskej kapitule, aby ich přičlenila k uhrovskemupanstvu. Bánjfiovci však dali obce do zálohy za 300 zlatých ročne rodine Záblatských. Zayovci boli jedným z najstarších šlachtických rodov v Uhorsku. Vlastnili hrad aj kaštiel v Uhrovci. Až do feudalizmu patrila Slatina k Zayovskému panstvu. Zo starších dejín Slatiny vieme pomerne málo. V roku 1536 tu žilo asi 30 sedliackých rodín, a niekoľko rodín želiarov (domkárov). V roku 1598 stálo v Slatine 45 domov a mlyn. V roku 1720 bolo v Slatine len 12 rodín. V roku 1784 pri sčítaní obyvateľstva v Uhorsku bolo už 60 domov, 69 rodín a 452 obyvateľov. V roku 1869 žilo v obci 455 obyvateľov. V roku 1890 len 479 obyvateľov. Počet obyvateľov sa znižoval v dôsledku biedy a vysťahovalectva. Počet obyvateľov sa  zvýšil až v minulom storočí. V roku 1910 v obci žilo 691 obyvateľov. Po I. svetovej vojne to bolo 668 obyvateľov. Po II. svetovej vojne v roku 1948 tu žilo 499 ľudí. V roku 1987 zasa 660 občanov. V roku 2001 pri sčítaní ľudu 508 a dnes tu žije 431 obyvateľov. Poľnohospodárstvo bolo v stredoveku základom hospodárskej činnosti. Pripútalo obyvateľov k pôde trvalými sídlami. Pôda bola rôzneho druhu. Do úrodnej siali žito, suržincu, r až, jačmeň, ovos a strukoviny. Lúky sa kosievali 2 krát do roka. Po zrušení poddanstva sa v roku 1848 stali všetci slobodní roľníci. Nízka úrodnosť pôdy a jej nedostatok spôsobovali zníženie počtu obyvateľov. Až v roku 1949 bol vydaný zákon o jednotných roľníckych družstvách. 6. novembra 1950 bolo v obci 75% robotníkov, 25% roľníkov a JRD sa založilo v roku 1956. Prvá písomná zmienka o škole v Slatine je z roku 1663. VII. polovici 18. storočia bolo školstvo v správe cirkvi. Dnešná základná škola bola postavená za jeden rok, mala 14 tried a 31. augusta 1963 odovzdaná do užívania. Za poddanstva si ľud zhotovoval odev z plátna a súkna. Mužský odev pozostával z košele a g at í. Základom ženského odevu bol rubač, rukávce, lajblík, sukne a zástera. Na hlave nosili čepiec, alebo ručníky. Obúvali si čižmy a papuče.Počiatky zdravotníckej starostlivosti v Slatinskej doline sú známe od 20. storočia. V roku 1925 bola zriadená lekárska ambulancia v Slatine nad Bebravou. Projekt výstavby zdravotného strediska sa podarilo zrealizovať v roku 1984. Zrekonštruovanie zdravotného strediska a znovuotvorenie lekárne bolo prevedené v roku 2000. Slatina nad Bebravou sa rozprestiera v Strážovskej hornatine a Považskom Inovci. Stred obce je v nadmorskej výške 308 m a v členitom chotári dosahuje až 658 m. Obec sa rozprestiera pri sútoku rieky Bebravy a Trebichavského potoka. Jadro obce je v blízkosti vyvieračky Vrchovište. Územie slatinskej doliny hydrologický patrí do povodia rieky Nitry a jejjjrítoku Bebravy. Bebrava pramení pod vrchom Záhradčie pri Čiernej Lehote vzdialenej 6 km od Slatiny. Dnes má Slatina 524 obyvateľov. V obci je Zdravotné stredisko, lekáreň Základná škola, Materská škola, Pošta, sídlo Lesnej správy, Poľnohospodárske družstvo, farské úrady, kostoly, obecný úrad s matrikou, obecná knižnica, zrekonštruovaný dom smútku a v roku 1999 bola za 3 mesiace splynofikovaná celá obec. Do budúcnosti si želám úspešn ú spoluprácu a vzájomné porozumenie pri zveľadovaní, budovaní a skrášľovaní našej obce. Prajem Vám, milí spoluobčania, veľa zdravia, šťastia a úspechov v osobnom a pracovnom živote.  

Obec  sa nachádza v Juhozápadnej časti Strážovskej hornatiny pri sútoku Bebravy a Trebichavského potoka. Vrchovinný, až bralný povrch chotára tvoria druhohorné horniny. Pozdĺž toku a priľahlých svahov je odlesnený, inde zalesnený dubovinami , bučinami miestami s borovicou. Obec sa spomína v r. 1332 kde sa uvádza miestny farár (Josephus de Salatna), r. 1389 Slatyna, 1439 Zlatzina, 1477 Zlathyna, r. 1481 Nagy Zlathyna, vtedy sa rozdelila Slatina na Veľkú (Hornú) a Malú (Dolnú) Nagy Zlathyna, r. 1773 Welka Slatina, Nagyszlatina, Felsöszalatna. Od r. 1927 sa ustálil názov Slatina nad Bebravou a Slatinka nad Bebravou.